Autentická ničota na letisku

Autor: Kristína Šurabová | 9.6.2014 o 13:54 | (upravené 15.6.2014 o 1:57) Karma článku: 5,86 | Prečítané:  990x

Ako sa človek cíti keď je fyzicky aj psychicky vyčerpaný? Dlhá cesta za oceán by sa dala prežiť, ale tak isto dlhé čakanie na odvoz z letiska už bolo trochu veľa. A to ma donútilo napísať môj prvý článok.

V bezútešnej situácii bez internetového pripojenia sa v týchto chvíľach rodí môj prvý článok venovaný najbližším a ak si ho všimne aj verejnosť, nedbám. Situácia s dierou v kufri. Situácia meškajúceho odvozu z letiska. Hreje ma "espresso" a pocit, že 25 minút odtiaľto je Manhattan a Soška slobôdky. Situácia existenčnej aj fyzickej vyčerpanosti. Situačný autohumor vyplývajúci z toho, čo teraz je. Za mnou 3 a predo mnou ďalšie tri. Hodiny. Cigariet mám dosť, mentolové winstonky som kúpila ešte v Žiline na  železničnej stanici s jednou informačnou digitalizovanou tabuľou. Pred ani-neviem-koľkými-hodinami. Doláre mám schované v ľavej časti podprsenky, eurá v pravej. Poľské zloté (fialové papierové) sú tiež v pravej. Áno, keby ma náhodou zalomilo a ústa dokorán by okoliu prezrádzali, že som ľahko okradnuteľná spiaca bytosť. Hlavou mi behá: kde schovám pas?

Z uvedeného vyplýva, že energie mám blažene málo. V žilách sa mi rozprúdil kofeín. Čínsky Američan v uniforme ma už 30 minút pozoruje. Nevie, že aj ja pozorujem jeho. Kufor predvádza trojnožku. Drží sa, fandím mu. Ktovie, dokedy vydrží. Intenzívne myslím na jeho štvrté koliesko. Je nezvestné. Možno je práve na spiatočnej ceste do Frankfurtu. Možno sa tam naučí po nemecky. Sa má. 

Gate obliate "espressom". Čínsky Američan má zrazu indickú farbu pleti. Šibe mi už? Skupina ozajských čínskych ľudí práve prešla okolo. Sú strašidelní, srší z nich nadpriemerná zvedavosť a priam až desivý záujem o okolitý svet a o bežným človekom nepovšimnuté veci. Určite si odfotili toho čínsko-amerického pajáca a spravili aj detailnú snímku jeho vysielačky. Tá mu je veľká. Alebo on je jej malý? Čínsky ľudia sú organizovaní v skupinách, ktorých veľkosť pre mňa nikdy nie je prijateľná. Ach!

Unavená neúnavne terorizujem možnosti wifi pripojenia, ktoré sa mi vysmieva. Nemám 5 dolárov na účte, nemám tam ani 5 eur, ani 5 zlotých. Pesničky v notebooku majú práve v tejto chvíli neobyčajné čaro. Indovia. Ich angličtina je smiešna, no uznajte. Mám pocit, že sú všade. Kto potom ostal v Indii? 

Cabin crew sa s hrdosťou nesú, ťahajúc za sebou mini-kufríky. Vyzerajú dobre a vedia to o sebe. Určite nejedli tie boloňské špagety s kuracím mäsom. Nič proti. Černošky a černosi majú štýl, nosia zlaté doplnky. Pekne im to vynikne na pleti. Tuším majú aj inú stavbu tela. Ale stále im nerozumiem. Hoci študujem angličtinu.

Koľko asi cestujú takí Číňania? Prečo vlastne toľko cestujú? Ich kruhy pod očami sú v porovnaní s mojimi len nebadané zárodky. Rozmýšľam: môžu ma odtiaľto vyhodiť? Kamoš raz spal na letisku a prišli za ním policajti, hádam by ho aj boli vyhodili. Aha! Ale ja tu produkujem text a popritom pijem kávu. Zvolila som font Courier New.

Zbadala som skupinku Poliakov, ktorí leteli so mnou. Videla som, že tiež idú na WAT. Máme spoločný odvoz? Ak áno, teší ma, že tu netrpím sama. Ale nechce sa mi ísť za nimi a komunikovať. Budem ich len z diaľky pozorovať. Ups, práve na mňa Poliak so zaujímavým účesom uprel zrak. Možno len skúša, či únava neovplyvnila jeho schopnosť vidieť do diaľky. Ktovie.

Slnko už zapadá a hudba vypla. "Espresso" časom nadobudlo chladný charakter. Internet mi už nechýba. Pri opakovanom vypočutí Surrender od BT sa zas a znova utvrdzujem v tom, že Ian D'Sa nie je len famózny gitarista. Bez jeho vokálov by BT nebol BT. Ooo!

Ľudia sa v príletovej hale neustále fotia, teda hlavne Američania. Čakajú sa s balónikmi. Alebo so psom. Pes nevie, čo sa deje. Aha, Amishovia, to mi pripomína, ako som sa s nimi raz chcela odfotiť. A oni pochopiteľne odmietli. To však nebolo Haha.

Poliaci odišli. Slnko mi hreje na chrbát. Niekde TAM je dodávka, ktorá sa sem blíži širokými americkými ulicami. Taxikári v sakách držia v ruke tabuľky. Jeden z nich čaká Esteé Lauder. Wow.

Káva vypitá. Ľudia. Spontánny život. Náhodné osudy. Zvítania, lúčenia, balóniky, kultúry, farby, prízvuky a dialekty...

Už len hodina a pol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?