Spomienkové pexeso

Autor: Kristína Šurabová | 18.10.2014 o 19:09 | Karma článku: 6,07 | Prečítané:  637x

Staré veci pohodené v krabici od televízie s vypuklou obrazovkou. Krabica oblepená samolepiacou tapetou zo starkinej starej roboty. Pred nimi písací stôl, na ktorom sa snáď nikdy nepísalo, aj keď prepisiek s modrým, červeným, či zeleným vrchom tam bolo vždy dosť. A nepamätám si, či tak dobre chutia, ale večne boli obhryzené. Domáce úlohy sme si písali v kuchyni na stole s umelým obrusom.

Kružidlo som mohla použiť len s podložkou, aby som nenarobila diery. „Nejeduj ma, lebo dostaneš!“ zvykla hovoriť starká E.. Vždy som jedovala, málokedy dostala. Alebo som ušla hore na posteľ, ktorú nám otec postavil v časoch, keď sme boli ešte kompletná rodina.

Štyri zásuvky plné papierov, ktoré mapujú čas. Fifík časopisy, fľaky, bravá. . Na niektorých šuflíkoch sú poloodlepené nálepky, ktoré som vždy zbierala z rôznych resaniek a malých čokoládiek a mala som dojem, že ich treba niekde lepiť a potom niečo vyhrať. Nikdy som ich okrem nábytku a pár školských dosiek nikde nenalepila, nič nevyhrala. Okrem pokémonských nálepiek. Vtedy som dokonca mala aj album, červený s akýmsi žltým nápisom, ktorý sa ku mne dostal náhodou, alebo ho starká J. niekde vyhrala (bola vášnivou súťažiacou a všemožne zbierala čiarové kódy , kupóny, obaly a neskôr, keď si kúpila prvý mobil, aj posielala sms-ky. Tuším sa po niekoľkých rokoch nad ňou zľutovali a niečo jej poslali). Na rohu stál zelovoc. Pamätám si, že tam mali sumá, pelendreky a melónové žuvky, ktoré chutili ako melón, ale len prvé dve minúty. A sáčky s pokémon nálepkami. Niekedy to bolo ozaj o nervy, keď ste len raz za čas našli tie so zlatým okrajom. Mali ste dve a z toho každá vyzerala ako tá druhá. Vtedy som sa naučila, že zlato sa ťažko hľadá a je vzácne.  A vzácnych vecí človek veľa nemá. Tak som si vážila aj tie dve a album som odvtedy nikomu nechcela požičať.

Na dvore pred panelákom bol strom s krivým konárom. Ono to vlastne nebol panelák, keďže bol vyrobený z tehál, ale začať tým, ako bolo niečo pred tehlovým domom, to by vo vás zaručene zabilo záujem o akýkoľvek krivý či rovný konár. Dodnes neviem aký to bol strom. Viem len, že sa z neho dobre skákalo a ujo sused na nás kričal, nech to nerobíme, že ho vytne, alebo že nás vytne, no neviem, niečo nie veľmi pekné.

Bývali sme na druhom poschodí, ak nerátam prízemie. Keď sme niečo potrebovali, hádzalo sa to z okna. “Déékúú” “Lóptú” alebo jednu zájdenú zlatú mincu s číslom 10 na zmrzku, ktorú predávali za cestou v červených stánkoch. A vyšlo aj pre mňa, aj pre sestru. Po jednom kopčeku do obyčajného kornútka.

Na strednej ceste sme hrávali „vybiku“. Kriedy mal málokto, alebo ak aj mal, nepriznal sa. Všetci si ich šanovali. A tak sme použili kúsok tehly alebo akýsi kameň, ktorý vedel kresliť na betón.

Vždy som sa hanbila hrať s chlapcami z vedľajšieho dvora. Mamy a staré mamy sa zvykli o ôsmej večer kolektívne vykloniť z kuchynských okien a spievali pieseň „Dómóv!“, ktorú málokto z nás poznal. Niektoré sa schovávali za hustými červenými muškátmi, niektoré vyšli von so založenými rukami, vo vyťahaných teplákoch, a zrušili nám posedenia na prachári pod svietiacou pouličnou lampou.

Dom stále stojí, drevené okná sú teraz z plastu, konár nedávno odsekli, štrkovému parkovisku dali rovnomerný tvar, pribudlo áut, odbudlo bicyklov, lavičky natreli a uja suseda nahradili deti, ktorým prajem, aby zažili to, čo my.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?