Americká čašníčka

Autor: Kristína Šurabová | 17.7.2014 o 2:42 | (upravené 17.7.2014 o 13:06) Karma článku: 10,88 | Prečítané:  2638x

Dlho som rozmýšľala ako originálne a trefne nazvať tento článok. Ale potom som si uvedomila, že slová, ktorých koreň obsahuje „amerik“ sú jednoducho istým spôsobom už značkové a priťahujú pozornosť. Preto názov spája len dve jednoduché slová. Jedno pre dobrý marketing a druhé pre to, aby ste tušili o čo ide

Dnes niečo o práci časníčky za veľkou vodou. Ako už niektorí vedia, som tu v rámci programu Work and Travel, ktorý je určený pre študentov denného štúdia na vysokých školách. Poviem vám, je to veľký boom. Určite aj vy poznáte niekoho, možno ani nie priamo, ale cez známeho sesternice susedy mačku, čo práve v týchto chvíľach spoznáva Ameriku spolu s ostatnými medzinárodnými zmeskami študentov.

Pracujem ako časníčka v reťazci „american diners“, ktoré sú otvorené 24/7. Nebudem menovať, šikovní si nájdu, tí, ktorí sú tu, vedia. To vlastne ani nie je dôležité. Čo je to teda „diner“? Nuž, nazvala by som to strednou triedou stravovacích zariadení. Nazvať to fast-foodom by bola urážka, reštaurácia ako ju poznáme my to tiež nie je. Ale keď sa ma Slováci opýtajú, kde robím, hovorím „v reštike“. Čo sa týka jedla, služieb, prestrenia stolov (nemáme obrusy, používame len jednorazové papierové podložky) a celkového vzhľadu, je to jednoducho „diner“. Cenovo dostupný, 4 členná rodina sa napojí a naje aj za 60 dolárov.

Pracujem v noci, môj sociálny život tým viac menej trpí, keďže väčšina ľudí, ktorých v noci spoznám, pracujú cez deň, alebo si ma nepamätajú. Na druhej strane, nemôžem sa sťažovať. Keď sa skamarátite s kuchármi, ktorí sú väčšinou černosi alebo Mexičania, navaria vám čo len chcete. Ako teda vyzerá môj bežný „deň“ v robote?

Prídem na desiatu, v protišmykových topánkach, bez ktorých nemôžete pracovať, a so zásterkou na čiernej uniforme preplachtím k najbližšiemu počítaču, kde sa prihlásim (clock-in). V noci pracujeme väčšinou tri, to znamená, že každá z nás má na starosti približne 12 stolov. Pozriem si, ktorá je moja sekcia, skontrolujem stoly, či je na nich všetko čo má byť (kečup – zadarmo!, soľ, korenie, cukor a ďalšie 4 prapodivné sladidlá vo farebných sáčkoch a príbor) a zároveň si pozriem, aká je moja „sidework“ (buď mám na starosti dezerty, nápoje, šaláty, alebo chleba – podľa toho, ktorú oblasť máte, staráte sa o to, aby bolo vždy všetkého dosť). Pokecám s kolegyňami, hauár jú, všetci sú ako vždy gúd, a čakám na môj prvý stôl. Tu by som zdôraznila, že Američania sú schopní čakať na voľný stôl aj 45 minút (a to ešte nie sú tí najväčší extrémisti), čo sa u nás na Slovensku vidí len zriedka.

Ak je prítomná hosteska, usádzanie hostí je na nej. Ak ich usádza ona, podá im menu, a povie im, kto dnes večer bude ich čašník a že bude hneď pri nich. Pravidlom je, že si treba sledovať svoje stoly, a ak tam niekto nový pribudne, mali by ste byť hneď pri stole a spýtať sa ich, čo chcú piť. Nápoje musia byť na stole hneď. Potom príde rad na objednávku, ktorú musíte čo najrýchlejšie nahodiť do najbližšieho počítača (je ich tam niekoľko) a odošlete ju aj s úpravami do kuchyne. Ďalším pravidlom je, že nič nie je nemožné a zákazník je náš pán. Čokoľvek sa mu na menu nepáči, snažíte sa mu vymyslieť a skombinovať jedlá tak, aby bol spokojný.

Počas toho, ako kamoši kuchári pripravujú jedlo, chodíte okolo svojich stolov a kontrolujete, či sú všetci vaši zákazníci spokojní, či niečo nepotrebujú, a samozrejme, staráte sa o to, aby ich nápoje nikdy neboli prázdne. Na väčšinu nápojov tu platí „free refills“, čo znamená, že káva, horúca čokoláda, čaj, sprite, kola, fanta, limonáda sú ako keby zadarmo, zaplatíte si len raz, ale piť môžete donekonečna. A samozrejme, keď si niekto pýta vodu s citrónom, nevraštím čelo a neúčtujem im citróny, keďže také tlačidlo v počítači ani nemáme. Hm, keď chodím po reštike s metalickou nádobou na kávu a pýtam sa hostí, či si prajú viac kávy, občas sa cítim ako zo starého amerického filmu.

Cieľom tejto práce je poskytnúť excelentné služby. Vždy si treba kontrolovať v okienku jedlo, pripraviť všetky omáčky a doplnkové veci, ako napríklad maslo a sirup na palacinky a starať sa o to, aby jedlo prišlo na stôl so všetkým čo k tomu patrí a v prvom rade teplé. Niekedy je však ťažké rozumieť Afroameričanom či deťom, a ak sa už spýtam trikrát, štvrtý sa nepýtam a nechávam to na intuíciu, ktorá ma veľakrát podržala no aj sklamala a namiesto „cole“ som na stôl doniesla „corn“.

A čo je základ môjho zárobku? „Tips“. Tringelty. Keďže systém je tu nastavený tak, že čašník zarába 3,63 dolárov na hodinu, musíte sa ometať. Našťastie, Američania sú super a to, že vám majú nechať tips majú už zakorenené v mentalite. Väčšina z nich sa pýta odkiaľ ste, rozpráva sa s vami, zaujíma sa, aj keď možno len na oko, ale vám to zaručene zlepší náladu a dodá chuť pracovať aj keď vás pred piatimi minútami vytočila skupinka amerických tínedžerov.

O tom, že u nás varíme vajíčka na najmenej 20 spôsobov.. niekedy inokedy :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?